Charta práv pacientov v Slovenskej republike

Charta práv pacientov v Slovenskej republike bola prijatá vládou Slovenskej republiky 11. apríla 2001 uznesením číslo 326.

PREAMBULA

Zdravie je jednou z najdôležitejších ľudských hodnôt.

Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie je zdravie stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia.

Každý je zodpovedný za ochranu a podporu vlastného zdravia, ale zároveň sa očakáva, že spoločnosť k tomu zabezpečí primerané podmienky.

Každý má právo na zdravé životné podmienky a zdravé životné prostredie, na ochranu zdravia, na zdravotnú starostlivosť a zodpovedajúcu pomoc v prípade choroby, ohrozenia chorobou alebo ak je poškodenie zdravia trvalé.

Pod ochranou zdravia treba chápať všeobecne prevenciu a primárnu prevenciu osobitne, ako i predchádzanie poškodenia zdravia.

Obnova zdravia je liečebný proces vrátane rehabilitácie (dlhodobá obnova zdravia).

Jednotlivé práva pacientov v zdravotnej starostlivosti sa zakladajú na práve človeka na ľudskú dôstojnosť, na sebaurčenie a na autonómiu.

Právo na zdravotnú starostlivosť sa definuje ako právo na využívanie výhod zdravotníckeho systému a zdravotníckych služieb, ktoré sú v štáte dostupné.

Každý má mať právo na prístup k takému štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a so súčasným stavom lekárskej vedy.

Pri uplatňovaní práv možno pacientov podrobiť iba takým obmedzeniam, ktoré sú v súlade s Deklaráciou ľudských práv.

Právo na zodpovedajúcu kvalitu zdravotnej starostlivosti znamená, že práca zdravotníckych pracovníkov musí byť na vysokej profesionálnej úrovni.

Cieľom zdravotníckej legislatívy je zaručiť, aby právne predpisy odrážali uvedené princípy.

ČLÁNOK 1: Ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
  1. Každý má právo, aby sa jeho základné ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti rešpektovali.
  2. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa zakazuje akákoľvek diskriminácia vodu rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu, sexuálnej orientácie alebo iného postavenia.
ČLÁNOK 2: Všeobecné práva pacientov

Každý, kto je telesne alebo duševne chorý alebo postihnutý alebo kto je ohrozený takýmto stavom, sa považuje za pacienta a má právo na preventívnu starostlivosť, diagnostiku a liečbu v záujme obnovy zdravia alebo zmiernenia následkov takéhoto stavu alebo zabránenia ďalšieho zhoršovania stavu.

  1. Pacient má právo na takú ochranu zdravia, vrátane prevencie, akú zaručujú právne predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť.
  2. Pacient má právo usilovať sa dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň zdravia.
  3. Pacient má právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti na základe svojho zdravotného stavu a podľa stupňa zdravotného postihnutia. Štát vytvára podmienky na to, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala na odbornej úrovni, plynulo, sústavne a aby bola dostupná.
  4. Pacient má právo na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti.
  5. Pacient má právo na výber a zmenu lekára a zdravotníckeho zariadenia s výnimkou obmedzení, ktoré ustanovuje osobitný zákon.
  6. Pacient má v prípade vážneho ohrozenia života alebo zdravia právo na lekárske ošetrenie v ktoromkoľvek čase v najbližšom zdravotníckom zariadení.
  7. Pacient má právo na to, aby ho lekár poskytujúci ambulantnú zdravotnú starostlivosť v prípade potreby odoslal na vyšetrenie k lekárovi poskytujúcemu sekundárnu a následnú zdravotnú starostlivosť.
  8. Pacient má právo zúčastňovať sa procesu zdravotnej starostlivosti, spolurozhodovať o jej poskytovaní a liečení.
  9. Pacient má právo na zdravotnú starostlivosť, ktorá sa vyznačuje vysokou profesionálnou úrovňou, využívaním modernej techniky, ale aj dôstojným, etickým a humánnym prístupom.
ČLÁNOK 3: Právo na informácie

Informácie o poskytovaných zdravotníckych službách a dostupnej liečbe sú verejné, aby ich mohol využívať každý na základe princípov uvedených v článku 1 a v článku 2.

  1. Pacient má právo byť jemu zrozumiteľným spôsobom informovaný o svojom zdravotnom stave, vrátane povahy ochorenia a potrebných zdravotných výkonoch, na požiadanie aj písomnou formou. V prípade maloletých pacientov alebo pacientov pozbavených spôsobilosti na právne úkony, prípadne s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je potrebné zvoliť vhodnú formu informácie a informovať zákonného zástupcu.
  2. Pacient má právo byť informovaný o nákladoch poskytnutých zdravotníckych služieb a o cene liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré uhrádza. Zdravotnícke zariadenie je povinné umiestniť na viditeľnom mieste cenník vybraných výkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré uhrádza pacient.
  3. Pacient má právo nebyť informovaný v prípade, že o to požiada. Vyhlásenie pacienta, že si neželá byť informovaný, je potrebné urobiť v písomnej alebo v inak preukázateľnej forme. Ak pacient odmietne úplné poučenie, lekár je povinný poskytnúť mu vhodné poučenie. Spôsob poučenia pacienta treba zaznamenať do zdravotnej dokumentácie. Ak pacient oznámil, že nechce byť informovaný, informácie
    sa mu neposkytnú za predpokladu, že neposkytnutie informácie nebude na úkor samotného pacienta alebo iných osôb.
  4. Pacient alebo jeho zákonný zástupca má právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie a robiť si z nej na mieste výpisky.
  5. Pri prepustení zo zdravotníckeho zariadenia má pacient právo vyžiadať si písomnú správu o diagnóze, o priebehu ochorenia a liečbe svojho ochorenia.
  6. V prípade úmrtia pacienta má právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie manžel, manželka, plnoleté osoby, ktoré s ním žili v čase úmrtia v spoločnej domácnosti a plnoleté deti, ak deti nie sú, tak rodičia.
ČLÁNOK 4: Súhlas pacienta
  1. Informovaný súhlas pacienta je podmienkou každého vyšetrovacieho a liečebného výkonu.
  2. Pacient má právo odmietnuť alebo prerušiť zdravotný výkon s výnimkou prípadov ustanovených platnými právnymi predpismi.
  3. Ak sa súhlas pacienta nedá získať a zdravotný výkon je nevyhnutný a neodkladný, možno tento výkon urobiť aj bez súhlasu.
  4. Odobrať orgány z tela živého darcu za účelom ich prenosu do tela inej osoby v záujme liečenia možno len vtedy, ak je darca plne spôsobilý na právne úkony a ak s takýmto odberom vyjadril svoj súhlas písomnou formou. Svoj súhlas môže darca pred odberom kedykoľvek odvolať.
  5. Odobrať orgány z tiel mŕtvych na účely transplantácie alebo vedecko-výskumné ciele možno iba vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné alebo inak preukázateľné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej telesnej integrity nesúhlasí.
  6. Informovaný súhlas v písomnej forme je podmienkou zaradenia pacienta do vedecko-výskumných štúdií a zaradenia do vyučovania klinických predmetov. Tento súhlas môže pacient kedykoľvek odvolať.
ČLÁNOK 5: Súhlas v prípade pacientov, ktorí nie sú spôsobilí o sebe rozhodovať
  1. Za maloletého pacienta alebo pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony udeľuje súhlas jeho zákonný zástupca alebo opatrovník alebo osoba, ktorá má maloletého v pestúnskej starostlivosti.
  2. Ak súhlas pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo súhlas zákonného zástupcu pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony nemožno dosiahnuť, je potrebný na výkon súhlas odborného konzília. Tento výkon možno urobiť aj bez tohto súhlasu, keď je bezprostredne ohrozený život pacienta.
ČLÁNOK 6: Dôvernosť
  1. Všetky informácie o zdravotnom stave pacienta, diagnózach, liečbe a prognóze a aj všetky ostatné informácie osobného charakteru sú dôverné počas života pacienta aj po jeho smrti. Právo na dôvernosť údajov a na ich ochranu sa týka tak doby ich spracovania, ako aj výmeny údajov, zahrňujúc právo ochrany údajov a informácií aj v počítačovej forme.
  2. Údaje zo zdravotnej dokumentácie možno poskytnúť na základe písomného odôvodneného vyžiadania prokurátorovi, vyšetrovateľovi, policajnému orgánu alebo súdu formou výpisov.
  3. Zdravotnícke zariadenie uchováva kompletnú zdravotnú dokumentáciu o pacientovi po dobu 50 rokov po úmrtí pacienta.
  4. Informácie o pacientovi a prístup k jeho zdravotnej dokumentácii sa môžu poskytnúť pre štatistické a vedecké účely v súlade s platnými právnymi predpismi.
ČLÁNOK 7: Liečba a starostlivosť

Každý má právo na takú zdravotnú starostlivosť, akú vyžaduje jeho zdravotný stav, vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a aktivít na podporu zdravia. Zdravotnícke služby musia byť dostupné a poskytovať sa na princípe rovnosti, bez diskriminácie a podľa finančných, ľudských a materiálnych zdrojov v spoločnosti.

  1. Pacient má právo vedieť základné údaje (meno a priezvisko) o pracovníkoch v zdravotníctve, ktorí sa o neho starajú a liečia ho.
  2. Po prijatí do zdravotníckeho zariadenia sa vyšetrenie, liečba a prípadný pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení uskutočňuje v súlade so zásadami práva na ľudskú dôstojnosť a na zachovanie intimity pacienta. Zdravotné výkony sa zo strany zdravotníckych pracovníkov poskytujú v súlade so zásadami etického a dôstojného prístupu.
  3. Pacient má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti s ohľadom na jeho zdravotný stav
    a) v dohodnutom alebo v primeranom čase
    b) podľa dohodnutých a odsúhlasených podmienok v čo najkratšom čase, ak ide o akútny alebo život ohrozujúci stav.
  4. Po dohode so zdravotníckym zariadením má žena právo, aby s ňou pri pôrode bola dospelá osoba, ktorú si vyberie.
  5. Pacient má právo na primerané pokračovanie liečby, vrátane spolupráce medzi rôznymi zdravotníckymi zariadeniami.
  6. Pacient má právo využívať podporu svojej rodiny a priateľov počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pri dodržiavaní podmienok ustanovených zdravotníckym zariadením.
  7. Ak pominú dôvody na ďalší pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení, pacient musí byť informovaný o dôvodoch svojho prepustenia alebo presunu do iného zdravotníckeho zariadenia a o ďalšom liečebnom postupe spôsobom, ktorý je v súlade s platnými právnymi predpismi.
  8. Aj je do ústavnej starostlivosti prijaté dieťa mladšie ako šesť rokov, možno s ním prijať na základe odporúčania jeho ošetrujúceho lekára aj sprievodcu. Pri prijatí dieťaťa staršieho ako šesť rokov a dieťaťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, možno po posúdení jeho psychického a fyzického stavu s ním prijať na základe odporúčania jeho ošetrujúceho lekára a so súhlasom revízneho lekára aj sprievodcu. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť.
ČLÁNOK 8: Starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich
  1. Pacient má právo v nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti o umierajúcich.
  2. Nevyliečiteľne chorý a umierajúci pacient má právo na humánnu starostlivosť.
  3. Pacient má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania.
  4. Pacient má právo na dôstojné umieranie.
  5. Pacient má nárok na dôstojné rešpektovanie písomnej žiadosti nebyť resuscitovaný alebo odmietnuť aplikáciu liečebných zákrokov a postupov. Ak pacient napriek náležitému vysvetleniu odmieta potrebnú zdravotnú starostlivosť, lekár si od neho vyžiada vyjadrenie o jeho odmietnutí v písomnej alebo v inak preukázateľnej forme.
ČLÁNOK 9: Podávanie sťažností
  1. Pacient má právo podať sťažnosť, ak sa domnieva, že sa porušilo jeho právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
  2. Sťažnosť môže pacient podať riaditeľovi štátneho zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa mu poskytla zdravotná starostlivosť, štátnemu okresnému lekárovi, štátnemu krajskému lekárovi, Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, stavovským organizáciám a ďalším inštitúciám.
ČLÁNOK 10: Náhrada škody

Pacient má na základe rozhodnutia súdu nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, podľa platných právnych predpisov.

MUDr. Marek MÄSIAR

Psychiater, garant psychiatrickej ambulancie a stacionára

MUDr. Marek Mäsiar je atestovaný psychiater a certifikovaný psychoterapeut. Lekárske vzdelanie absolvoval na Masarykovej Univerzite v Brne a špecializáciu v odbore psychiatria na univerzite v Olomouci. Svoje odborné skúsenosti čerpal z klinickej praxe v Nemecku a z dlhoročného pôsobenia na psychiatrickom oddelení v bojnickej nemocnici.

Počas lekárskej praxe si naplno uvedomil, že na ceste k uzdraveniu je okrem psychofarmakológie nevyhnutný najmä citlivý a bezpečný prístup k ľudskej duši. Toto poznanie ho priviedlo k psychoterapii. Absolvoval komplexný psychoterapeutický výcvik v logoterapii v inštitúte SILOE a špecializovaný výcvik v metóde EMDR v Prahe, neskôr aj v iných technikách zameraných na spracovanie psychickej traumy. Následne získal aj oficiálne osvedčenie pre certifikovanú pracovnú činnosť v psychoterapii.

V súčasnosti pôsobí na Empatia Clinic ako odborný garant psychiatrickej ambulancie a stacionára. Zároveň sa naďalej venuje svojej súkromnej psychoterapeutickej praxi a je aktívnou súčasťou školy pastorálneho poradenstva Nová DNA.

Profesionálne sa venuje hlavne psychoterapii a pastorálnemu poradenstvu, pričom sa vo svojej praxi zameriava najmä na otázky ľudskej identity. Vo svojom prístupe k pacientom uplatňuje komplexný pohľad, v ktorom sa snaží prepájať skúsenosti z terapeutických techník zameraných na liečbu traumy, logoterapie zameranej na hľadanie zmyslu života a biblických princípov pastorálneho poradenstva. Zastáva pevné presvedčenie, že každý človek má v sebe potenciál nájsť zmysel, vnútornú oporu a úľavu aj v tých najnáročnejších obdobiach života.

Mgr. Helena LETRICHOVÁ
Ukončené odbory:
  • Ošetrovateľstvo na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine.
  • Ošetrovateľstvo v psychiatrii v Bratislave.
 
Práca: skúsenosti ako sestra v ambulancii, pri lôžku, v teréne. Práca s deťmi, dospelými, starými ľuďmi. 
 
Z oblasti psychiatrie dlhoročné skúsenosti:
  • ako sestra na psychiatrickej klinike v Univerzitnej nemocnici Martin. Práca predovšetkým v pedopsychiatrii, na lôžkovom oddelení.
  • Centrum duševného zdravia na Morave ( Kyjov) ako sestra špecialistka v odbore psychiatria. Práca s adolescentami, dospelými. Predovšetkým s ľuďmi s depresiou, zavislosťami, poruchami príjmu potravy, schizofréniou, psychotickými ochoreniami.
 
Zameranie činnosti v praxi:   
  • psychoedukácia,
  • nácvik relaxačných techník,
  • podporné intervencie,
  • skupinová práca,
  • práca s úzkosťou,
  • podpora pri zvládaní stresu, 
  • nácvik copingových stratégií,
  • vedenie jednoduchých terapeutických rozhovorov, 
  • podpora pri psychosomatických ťažkostiach.
 
Teraz pracujem ako sestra na detskej príjmovej ambulancii v Trenčíne.  V psychiatrickom stacionári ako sestra špecialistka v psychiatrii.
Mgr. Letícia Anna DIRBÁKOVÁ

Žije zasvätený život v ignaciánskej spiritualite ako členka Congregatio Jesu.

Magisterské štúdium ukončila na Filozofickej fakulte KU v Ružomberku v odbore učiteľ predmetov slovenský jazyk a literatúra a náboženská výchova.

Absolvovala kurzy duchovného sprevádzania a sprevádzania v duchovných cvičeniach v Ivanke pri Dunaji, dvojročný kurz duchovného sprevádzania vo vzdelávacom centre Kardinal König Haus vo Viedni.

Venuje sa službe sprevádzania v duchovnom živote a v individuálnych ignaciánskych duchovných cvičeniach.

Spolupracuje s Exercičným domom sv. Ignáca v Prešove, kde od roku 2018 sprevádza ženy duchovnými cvičeniami o identite ženy. V Centre Enoia v Považskej Bystrici poskytuje duchovné sprevádzanie.

Aktuálne je frekventantkou dlhodobého psychoterapeutického výcviku v Logoterapii a existenciálnej analýze.

MUDr. Magdaléna NIEMCOVÁ

Lekár – psychiater – aktuálne pracujem v psychiatrickej ambulancii a psychosociálnom centre v Nimnici. 

Medicínu som vyštudovala na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine, následne som pracovala na Psychiatrickej klinike fakultnej nemocnice v Trenčíne, kde som dostala možnosť sa intenzívnejšie vzdelávať i v psychoterapii, tiež bolo neoceniteľné i supervízne vedenie kolegami – psychoterapeutmi a ich cenné vhľady, preto som sa na toto pracovisko vrátila i po materskej dovolenke a dokončila som si atestáciu z odboru psychiatrie.

Okrem atestácie zo psychiatrie, mám ukončené kurzy so psychoterapeutickým zameraním ako sú relaxačné metódy (autogénny tréning I, II, hypnóza), krátka na riešenie orientovaná terapia, ukončený schématerapeutický kurz, základy práce s traumou.

Vo svojej práci uplatňujem celostný prístup, pristupujem ku klientom individuálne, nevynímajúc sociálne aspekty a využívam poznatky zo psychoterapeutických kurzov a výcvikov, ktoré prispievajú k akútnej úľave, tiež sa venujem klientom v individuálne terapii. 

Mgr. Lívia LOVÍŠKOVÁ

Študovala učiteľstvo výtvarnej výchovy a Slovenského jazyka a literatúry na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Po materskej dovolenke absolvovala kurz Arteterapie 1 a 2 v spoločnosti SoSArte v Trnave.

V Cirkevnom centre voľného času Rozkvet v Považskej Bystrici vedie výtvarný krúžok s prvkami arteterapie.

Organizovaním výtvarných a arteterapeutických workshopov sa príležitostne angažuje v centre Enoia a Komunitnom centre U MAMY Rozkvet.

Som presvedčená, že kreatívna činnosť a umenie pomáhajú človeku prežívať, spoznávať sám seba, uzdravovať sa, budujú sebavedomie a obnovujú ľudskú dôstojnosť.

Svetlana ADAMČÁKOVÁ

Mám ukončenú SZŠ v Ružomberku. V roku 1998 – 1999 som ukončila Pomaturitné špecializačné študium v odbore Psychiatria na Zdravotníckej univerzite v Bratislave, v rokoch 2000 – 2002 som absolvovala štúdium na SZŠ v Žiline v odbore Diplomovaná psychiatrická sestra.

Mám 29-ročné pracovné skúsenosti na psychiatrii, najskôr ako vrchná sestra Psych.oddelenia v Trstenej, sestra na Psychiatrickom oddelení v Považskej Bystrici a v UN Martin.

Mgr. Laura Mária ŠIŠKOVIČOVÁ

Vyštudovala psychológiu na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Nadobudla odborné skúsenosti v oblasti hospicovej starostlivosti, kde sa venovala psychologickej podpore pacientov a ich blízkych.

V súčasnosti pôsobí taktiež ako psychologička v Kúpeľoch Nimnica. V rámci individuálnej a skupinovej práce využíva relaxačné techniky, autogénny tréning a tréningy pamäti. Vedie tiež workshopy a prednášky zamerané na podporu duševného zdravia a psychohygienu. Skúsenosti má aj s lektorskou činnosťou na vysokoškolskej pôde, kde sa podieľala na vzdelávaní študentov.

Aktuálne je frekventantkou dlhodobého psychoterapeutického výcviku zameraného na logoterapiu a existenciálnu analýzu. Princípy tohto prístupu postupne začleňuje do psychologickej a poradenskej práce s klientmi.

PhDr. Martina ŠADLÁKOVÁ

Klinická psychologička pracuje ako odborná garantka psychologických ambulancií centra Enoia v Považskej Bystrici a Psychosociálneho centra Empatia Clinic v Kúpeľoch Nimnica.

Vzhľadom na obsahové zameranie oboch centier pracuje prevažne s klientami so psychosomatickými ťažkosťami pri spracovaní emócií, zvládaní životných výziev a hľadaní hlbšieho zmyslu. Okrem toho sa vo svojej praxi venuje párom a ich podpore v náročných životných situáciách s dôrazom na pochopenie, bezpečie a sledujúcu zmenu.

K tomu prakticky prepája vo svojej praxi moderné terapeutické smery. Ako frekventantka dlhodobého psychoterapeutického výcviku v Logoterapii a existenciálnej analýze podporuje klientov pri hľadaní zmyslu, nachádzaní stratenej sebahodnoty, prekonávaní životných výziev a hlbšom porozumení sebe samému, v bezpečnom a supervízovanom prostredí.“

Absolvovala tiež výcvik v EFT – Emotion Focused Therapy, EFT-C pre páry a EFTT pre prácu s traumou, a tieto techniky využíva na podporu klienta pri spracovaní emócií, pochopení svojich vzťahových vzorcov a zmiernení stresu či traumatických zážitkov.

Dôležitou súčasťou jej integrovaného terapeutického prístupu sú aj krátkodobé tréningy v KBT terapii, ktoré využíva na podporu klientov pri riešení konkrétnych problémov a zlepšení copingových stratégií a spolu s Motivačnými rozhovormi, tak podporuje vnútornú motiváciu klienta k zmene.

Pôsobila tiež ako lektorka sociálno-psychologických výcvikov, krátko aj ako školská psychologička a najmä počas materskej dovolenky ako znalkyňa pre Diecézny cirkevný súd v Žiline.

Je vydatá a má tri deti.

Táto webová stránka používa súbory cookies.